chapter
int64
1
18
verse
int64
1
78
sanskrit
stringlengths
52
137
hindi
stringlengths
62
469
english
stringlengths
66
664
transliteration
stringlengths
78
148
10
29
अनन्तश्चास्मि नागानां वरुणो यादसामहम् |पितॄणामर्यमा चास्मि यमः संयमतामहम् |
मैं नागों में शेष नाग और जलचरौं का अधिपति वरुण देवता हूँ और पितरों में अर्यमा नामक पितर तथा शासन करने वालों में यमराज मैं हूँ। |
Among Nagas, I am the serpent-god Ananta; and I am Varuna, the lord of aquatic creatures. Among the manes, I am Aryama, and among rulers, I am Yama.
anantaścāsmi nāgānāṃ varuṇo yādasāmaham .pitṝṇāmaryamā cāsmi yamaḥ saṃyamatāmaham
10
30
प्रह्लादश्चास्मि दैत्यानां कालः कलयतामहम् |मृगाणां च मृगेन्द्रोऽहं वैनतेयश्च पक्षिणाम् |
मैं दैत्यों में प्रह्लाद और गणना करने वालों का समय हूँ तथा पशुओं में मृगराज सिंह और पक्षियों में गरुड हूँ |
Among the Daityas, I am the great devotee Prahlada; and among reckoners, I am Time. So among quadrupeds, I am the lion; and among birds, I am Garuda.
prahlādaścāsmi daityānāṃ kālaḥ kalayatāmaham .mṛgāṇāṃ ca mṛgendro.ahaṃ vainateyaśca pakṣiṇām
10
31
पवनः पवतामस्मि रामः शस्त्रभृतामहम् |झषाणां मकरश्चास्मि स्रोतसामस्मि जाह्नवी |
मैं पवित्र करने वालों में वायु और शस्त्रधारियों में श्रीराम हूँ तथा मछलियों में मगर हूँ और नदियों में श्रीभागीरथी गंगाजी हूँ |
Among purifiers, I am the wind; among warriors, I am Shree Rama. Among fishes, I am the shark; and among streams, I am the Ganges.
pavanaḥ pavatāmasmi rāmaḥ śastrabhṛtāmaham .jhaṣāṇāṃ makaraścāsmi srotasāmasmi jāhnavī
10
32
सर्गाणामादिरन्तश्च मध्यं चैवाहमर्जुन |अध्यात्मविद्या विद्यानां वादः प्रवदतामहम् |
हे अर्जुन! सृष्टियों का आदि और अन्त तथा मध्य भी मैं ही हूँ। मैं विद्याओं में अध्यात्मविद्या अर्थात् ब्रह्मविद्या और परस्पर विवाद करने वालों का तत्त्वनिश्चित करने के लिये किया जाने वाला वाद हूँ |
Arjuna, I am the beginning and the middle and the end of all creations. Of sciences, I am the science of the soul, or metaphysics; in disputants, I am the right type of reasoning.
sargāṇāmādirantaśca madhyaṃ caivāhamarjuna .adhyātmavidyā vidyānāṃ vādaḥ pravadatāmaham
10
33
अक्षराणामकारोऽस्मि द्वन्द्वः सामासिकस्य च |अहमेवाक्षयः कालो धाताहं विश्वतोमुखः |
मैं अक्षरों में अकार हूँ और समासों में दण्डनामक समास हूँ। अक्षय काल अर्थात् काल का भी महाकाल तथा सब ओर मुखवाला, विराट् स्वरूप, सबका धारण- पोषण करने वाला भी मैं ही हूँ |
Among the sounds represented by the various letters, I am ‘A’; of the different kinds of compounds in grammar, I am the copulative compound. I am verily the endless Time; I am the sustainer of all, having My face on all sides.
akṣarāṇāmakāro.asmi dvandvaḥ sāmāsikasya ca .ahamevākṣayaḥ kālo dhātāhaṃ viśvatomukhaḥ
10
34
मृत्युः सर्वहरश्चाहमुद्भवश्च भविष्यताम् |कीर्तिः श्रीर्वाक्च नारीणां स्मृतिर्मेधा धृतिः क्षमा |
मैं सबका नाश करने वाला मृत्यु और उत्पन्न होने वालों का उत्पत्ति हेतु हूँ तथा स्त्रियों में कीर्ति, श्री, वाक्, स्मृति, मेधा, धृति और क्षमा हूँ। |
I am the all-destroying Death that snatches all, and the origin of all that shall be born. Among women, I am Kirti, Shree, Vak, Smrti, Medha, Dhrti and Ksama.
mṛtyuḥ sarvaharaścāhamudbhavaśca bhaviṣyatām .kīrtiḥ śrīrvākca nārīṇāṃ smṛtirmedhā dhṛtiḥ kṣamā
10
35
बृहत्साम तथा साम्नां गायत्री छन्दसामहम् |मासानां मार्गशीर्षोऽहमृतूनां कुसुमाकरः |
तथा गायन करने योग्य श्रुतियों में मैं बृहत्साम और छन्दों में गायत्री छन्द हूँ तथा महीनों में मार्गशीर्ष और ऋतुओं में वसन्त मैं हूँ |
Likewise among the Srutis that can be sung, I am the variety known as Brhatsama; while among the Vedic hymns, I am the hymn known as Gayatri. Again, among the twelve months of the Hindu calendar; I am the month Margasirsha and among the seasons, I am the spring.
bṛhatsāma tathā sāmnāṃ gāyatrī chandasāmaham .māsānāṃ mārgaśīrṣo.ahamṛtūnāṃ kusumākaraḥ
10
36
द्यूतं छलयतामस्मि तेजस्तेजस्विनामहम् |जयोऽस्मि व्यवसायोऽस्मि सत्त्वं सत्त्ववतामहम् |
मैं छल करने वालों में जुआ और प्रभावशाली पुरुषों का प्रभाव हूँ। मैं जीतने वालों का विजय हूँ, निश्चय करने वालों का निश्चय और सात्त्विक पुरुषों का सात्त्विक भाव हूँ|
I am gambling among deceitful practices, and the glory of the glorious. I am the victory of the victorious, the resolve of the resolute, the goodness of the good.
dyūtaṃ chalayatāmasmi tejastejasvināmaham .jayo.asmi vyavasāyo.asmi sattvaṃ sattvavatāmaham
10
37
वृष्णीनां वासुदेवोऽस्मि पाण्डवानां धनञ्जयः |मुनीनामप्यहं व्यासः कवीनामुशना कविः |
वृष्णिवंशियों में वासुदेव अर्थात मैं स्वयं तेरा सखा, गाण्डवों में धनञ्जय अर्थात तू, मुनियों में वेदव्यास और कवियों में शुक्राचार्य कवि भी मैं ही हूँ|
Among the Vrishnis I am Vasudeva, among the Pandavas I am Dhananjaya; among the sages I am Vyasa, and among poets I am the poet Ushanas.
vṛṣṇīnāṃ vāsudevo.asmi pāṇḍavānāṃ dhanañjayaḥ .munīnāmapyahaṃ vyāsaḥ kavīnāmuśanā kaviḥ
10
38
दण्डो दमयतामस्मि नीतिरस्मि जिगीषताम् |मौनं चैवास्मि गुह्यानां ज्ञानं ज्ञानवतामहम् |
मैं दमन करने वालों का दण्ड अर्थात् दमन करने की शक्ति हूँ, जीतने की इच्छा वालों की नीति हूँ, गुप्त रखने योग्य भावों का रक्षक मौन हूँ और ज्ञानवानों का तत्व ज्ञान मैं ही हूँ |
I am the subduing power in rulers; I am righteousness in those who seek to conquer. Of things to be kept secret, I am the custodian in the shape of reticence; and I am the wisdom of the wise.
daṇḍo damayatāmasmi nītirasmi jigīṣatām .maunaṃ caivāsmi guhyānāṃ jñānaṃ jñānavatāmaham
10
39
यच्चापि सर्वभूतानां बीजं तदहमर्जुन |न तदस्ति विना यत्स्यान्मया भूतं चराचरम् |
और हे अर्जुन! जो सब भूतों की उत्पत्ति का कारण है, वह भी मैं ही हूँ; क्योंकि ऐसा चर और अचर कोई भी भूत नहीं है, जो मुझसे रहित हो |
Arjuna, I am even that which is the seed of all life. For there is no creature, moving or inert, which exists without Me.
yaccāpi sarvabhūtānāṃ bījaṃ tadahamarjuna .na tadasti vinā yatsyānmayā bhūtaṃ carācaram
10
40
नान्तोऽस्ति मम दिव्यानां विभूतीनां परन्तप |एष तूद्देशतः प्रोक्तो विभूतेर्विस्तरो मया |
हे परंतप! मेरी दिव्य विभूतियों का अन्त नहीं है, मैंने अपनी विभूतियों का यह विस्तार तो तेरे लिये एकदेश से अर्थात् संक्षेप से कहा है |
Arjuna, there is no limit to My divine manifestation. This is only a brief description by Me of the extent of My glory.
nānto.asti mama divyānāṃ vibhūtīnāṃ parantapa .eṣa tūddeśataḥ prokto vibhūtervistaro mayā
10
41
यद्यद्विभूतिमत्सत्त्वं श्रीमदूर्जितमेव वा |तत्तदेवावगच्छ त्वं मम तेजोंऽशसम्भवम् |
जो-जो भी विभूति युक्त अर्थात् ऐश्वर्य युक्त, कान्ति युक्त और शक्ति युक्त वस्तु है, उस-उसको तू मेरे तेज के अंश की ही अभिव्यक्ति जान |
Whatever is endowed with existence, consciousness, and glory, know that to be a manifestation of a part of My splendor.
yadyadvibhūtimatsattvaṃ śrīmadūrjitameva vā .tattadevāvagaccha tvaṃ mama tejoṃśasambhavam
10
42
अथवा बहुनैतेन किं ज्ञातेन तवार्जुन |विष्टभ्याहमिदं कृत्स्नमेकांशेन स्थितो जगत् |
अथवा हे अर्जुन! इस बहुत जानने से तेरा क्या प्रयोजन है। मैं इस सम्पूर्ण जगत को अपनी योग शक्ति के एक अंशमात्र से धारण करके स्थित हूँ|
Or, what will you gain by knowing all this in detail, Arjuna? Suffice it to say that I stand holding this entire universe by a fraction of My Yogic power.
athavā bahunaitena kiṃ jñātena tavārjuna .viṣṭabhyāhamidaṃ kṛtsnamekāṃśena sthito jagat
11
1
अर्जुन उवाच |मदनुग्रहाय परमं गुह्यमध्यात्मसंज्ञितम् |यत्त्वयोक्तं वचस्तेन मोहोऽयं विगतो मम |
अर्जुन ने कहा—मुझ पर अनुग्रह करने के लिये आपने जो परम गोपनीय अध्यात्मविषयक वचन अर्थात् उपदेश कहा, उससे मेरा यह अज्ञान नष्ट हो गया है |
Arjuna said: Thanks to the most profound words of spiritual wisdom that You have spoken out of kindness to me, this delusion of mine has entirely disappeared.
arjuna uvāca .madanugrahāya paramaṃ guhyamadhyātmasaṃjñitam .yattvayoktaṃ vacastena moho.ayaṃ vigato mama
11
2
भवाप्ययौ हि भूतानां श्रुतौ विस्तरशो मया |त्वत्तः कमलपत्राक्ष माहात्म्यमपि चाव्ययम् |
क्योंकि हे कमलनेत्र! मैंने आपसे भूतों की उत्पत्ति की उत्पत्ति और प्रलय आपसे विस्तारपूर्वक सुने हैं तथा आपका अव्यय माहात्म्य (प्रभाव) भी सुना है।
Because, O Lotus-eyed one, I have heard from you in detail about the origin of beings, and now I shall speak about your greatness.
bhavāpyayau hi bhūtānāṃ śrutau vistaraśo mayā .tvattaḥ kamalapatrākṣa māhātmyamapi cāvyayam
11
3
एवमेतद्यथात्थ त्वमात्मानं परमेश्वर |द्रष्टुमिच्छामि ते रूपमैश्वरं पुरुषोत्तम |
हे परमेश्वर! आप अपने को जैसा कहते हैं, यह ठीक ऐसा ही है; परंतु हे पुरुषोत्तम! आपके ज्ञान, ऐश्वर्य, शक्ति, बल, वीर्य और तेजसे युक्त ऐश्वररूप को मैं प्रत्यक्ष देखना चाहता हूँ। |
Your divine form possessed of wisdom, glory, energy, strength, valour and effulgence, O best of persons!
evametadyathāttha tvamātmānaṃ parameśvara .draṣṭumicchāmi te rūpamaiśvaraṃ puruṣottama
11
4
मन्यसे यदि तच्छक्यं मया द्रष्टुमिति प्रभो |योगेश्वर ततो मे त्वं दर्शयात्मानमव्ययम् |
हे प्रभो! यदि मेरे द्वारा आपका वह रूप देखा जाना शक्य है—ऐसा आप मानते हैं, तो हे योगेश्वर! उस अविनाशी स्वरूप का मुझे दर्शन कराइये। |
O Lord, if You think that it is possible for me to behold that form by me, then show me that imperishable form, O Lord of Yoga.
manyase yadi tacchakyaṃ mayā draṣṭumiti prabho .yogeśvara tato me tvaṃ darśayātmānamavyayam
11
5
श्रीभगवानुवाच |पश्य मे पार्थ रूपाणि शतशोऽथ सहस्रशः |नानाविधानि दिव्यानि नानावर्णाकृतीनि च |
हे पार्थ ! अब तू मेरे सैकड़ों-हजारों नाना प्रकार के और नाना वर्ण तथा नाना आकृति वाले अलौकिक रूपों को देख |
Shree Bhagavan said: Arjuna, behold presently in hundreds and thousands, My multifarious divine forms, of various colours and shapes.
śrībhagavānuvāca .paśya me pārtha rūpāṇi śataśo.atha sahasraśaḥ .nānāvidhāni divyāni nānāvarṇākṛtīni ca
11
6
पश्यादित्यान्वसून्रुद्रानश्विनौ मरुतस्तथा |बहून्यदृष्टपूर्वाणि पश्याश्चर्याणि भारत |
हे भरतवंशी अर्जुन ! मुझमें आदित्यों को अर्थात् अदिति के द्वादश पुत्रों को, आठ वसुओं को, एकादश ऋद्रों को, दोनों अश्विनी कुमारों को और उनचास मरुद्गणों को देख तथा और भी बहुत-से पहले न देखे हुए आश्चर्यमय रूपों को देख |
Behold in Me the Adityas, the Vasus, the Rudras, the two Ashvins, and also the Maruts, O Bharata, and many wonders never seen before.
paśyādityānvasūnrudrānaśvinau marutastathā .bahūnyadṛṣṭapūrvāṇi paśyāścaryāṇi bhārata
11
7
इहैकस्थं जगत्कृत्स्नं पश्याद्य सचराचरम् |मम देहे गुडाकेश यच्चान्यद् द्रष्टुमिच्छसि |
हे अर्जुन ! अब इस मेरे शरीर में एक जगह स्थित चराचर सहित सम्पूर्ण जगत् को देख तथा और भी जो कुछ देखना चाहता हो सो देख |
Arjuna, behold as concentrated within this body of Mine the entire creation consisting of both animate and inanimate beings, and whatever else you desire to see.
ihaikasthaṃ jagatkṛtsnaṃ paśyādya sacarācaram .mama dehe guḍākeśa yaccānyad draṣṭumicchasi
11
8
न तु मां शक्यसे द्रष्टुमनेनैव स्वचक्षुषा |दिव्यं ददामि ते चक्षुः पश्य मे योगमैश्वरम् |
परन्तु मुझको तू इन प्राकृत नेत्रों द्वारा देखने में निःसन्देह समर्थ नहीं है; इसी से मैं तुझे दिव्य अर्थात् अलौकिक चक्षु देता हूँ, उससे तू मेरी ईश्वरिय योग शक्ति को देख |
But surely you cannot see Me with these human eyes of yours; therefore, I vouchsafe to you the divine eye. With this you behold My divine power of Yoga.
na tu māṃ śakyase draṣṭumanenaiva svacakṣuṣā .divyaṃ dadāmi te cakṣuḥ paśya me yogamaiśvaram
11
9
सञ्जय उवाच |एवमुक्त्वा ततो राजन्महायोगेश्वरो हरिः |दर्शयामास पार्थाय परमं रूपमैश्वरम् |
सज्जय ने कहा— हे राजन्! महायोगेश्वर और सब पापों के नाश करने वाले भगवान ने इस प्रकार कहकर उसके पश्चात अर्जुन को परम ऐश्वर्य युक्त दिव्य स्वरूप दिखलाया|
Sanjaya said: My lord! having spoken thus, Shree Krishna, the supreme Master of Yoga, forthwith revealed to Arjuna His supremely glorious divine Form.
sañjaya uvāca .evamuktvā tato rājanmahāyogeśvaro hariḥ .darśayāmāsa pārthāya paramaṃ rūpamaiśvaram
11
10
अनेकवक्त्रनयनमनेकाद्भुतदर्शनम् |अनेकदिव्याभरणं दिव्यानेकोद्यतायुधम् |
अनेक मुख और नेत्रों से युक्त, अनेक अद्भुत दर्शनों वाले, बहुत-से दिव्य भूषणों से युक्त और बहुत-से दिव्य शस्त्रों को हाथों में उठाये हुए,
Arjuna saw the supreme Deity possessing many mouths and eyes, presenting many a wonderful sight, decked with many divine ornaments, wielding many uplifted divine weapons,
anekavaktranayanamanekādbhutadarśanam .anekadivyābharaṇaṃ divyānekodyatāyudham
11
11
दिव्यमाल्याम्बरधरं दिव्यगन्धानुलेपनम् |सर्वाश्चर्यमयं देवमनन्तं विश्वतोमुखम् |
दिव्य माला और वस्त्रों को धारन किये हुए और दिव्य गन्ध का सारे शरीर में लेप किये हुए, सब प्रकार के आश्चर्यों से युक्त, सीमा रहित और सब ओर मुख किये हुए विराट् स्वरूप परमदेव परमेश्वर को अर्जुन ने देखा |
wearing divine garlands and clothes, besmeared all over with divine sandal-pastes, full of all wonders, infinite and having faces on all sides.
divyamālyāmbaradharaṃ divyagandhānulepanam .sarvāścaryamayaṃ devamanantaṃ viśvatomukham
11
12
दिवि सूर्यसहस्रस्य भवेद्युगपदुत्थिता |यदि भाः सदृशी सा स्याद्भासस्तस्य महात्मनः |
आकाश में हजार सूर्यों के एक साथ उदय होने से उत्पन्न जो प्रकाश हो, वह भी उस विश्व रूप परमात्मा के प्रकाश के सदृश कदाचित् ही हो। |
If there be the effulgence of a thousand suns bursting forth all at once in the heavens, even that would hardly approach the splendour of the mighty Lord.
divi sūryasahasrasya bhavedyugapadutthitā .yadi bhāḥ sadṛśī sā syādbhāsastasya mahātmanaḥ
11
13
तत्रैकस्थं जगत्कृत्स्नं प्रविभक्तमनेकधा |अपश्यद्देवदेवस्य शरीरे पाण्डवस्तदा |
पाण्डु पुत्र अर्जुन ने उस समय अनेक प्रकार से विभक्त अर्थात् पृथक्-पृथक् सम्पूर्ण जगत् को देवों के देव श्रीकृष्ण भगवान के उस शरीर में एक जगह स्थित देखा। |
Concentrated at one place in the person of that supreme Deity, Arjuna then beheld the whole universe with its manifold divisions.
tatraikasthaṃ jagatkṛtsnaṃ pravibhaktamanekadhā .apaśyaddevadevasya śarīre pāṇḍavastadā
11
14
ततः स विस्मयाविष्टो हृष्टरोमा धनञ्जयः |प्रणम्य शिरसा देवं कृताञ्जलिरभाषत |
उसके अनन्तर वह आश्चर्य से चकित और पुलकित शरीर, अर्जुन प्रकाशमय विश्व रूप परमात्मा को श्रद्धा-भक्ति सहित सिर से प्रणाम करके हाथ जोड़कर बोला |
Then Arjuna, full of wonder and with the hair standing on end, reverentially bowed his head to the divine Lord, and with joined palms addressed Him thus.
tataḥ sa vismayāviṣṭo hṛṣṭaromā dhanañjayaḥ .praṇamya śirasā devaṃ kṛtāñjalirabhāṣata
11
15
अर्जुन उवाच |पश्यामि देवांस्तव देव देहेसर्वांस्तथा भूतविशेषसङ्घान् |ब्रह्माणमीशं कमलासनस्थ-मृषींश्च सर्वानुरगांश्च दिव्यान् |
अर्जुन ने कहा—हे देव! मैं आपके शरीर में सम्पूर्ण देवों को तथा अनेक भूतों के समुदायों को, कमल के आसन पर विराजित ब्रह्मा को, महादेव को और सम्पूर्ण ऋषियों को तथा दिव्य सपाँ को देखता हूँ |
Arjuna said—O Lord! I see in Your body all the gods and also the hosts of various beings, Brahma seated on the lotus, the great god Shiva, and all the sages and divine serpents.
arjuna uvāca .paśyāmi devāṃstava deva dehe sarvāṃstathā bhūtaviśeṣasaṅghān .brahmāṇamīśaṃ kamalāsanasthaṃ ṛṣīṃśca sarvānuragāṃśca divyān
11
16
अनेकबाहूदरवक्त्रनेत्रंपश्यामि त्वां सर्वतोऽनन्तरूपम् |नान्तं न मध्यं न पुनस्तवादिंपश्यामि विश्वेश्वर विश्वरूप |
हे सम्पूर्ण विश्व के स्वामिन्! आपको अनेक भुजा, पेट, मुख और नेत्रों से युक्त तथा सब ओर से अनन्त रूपों वाला देखता हूँ। हे विश्व रूप! मैं आपके न अन्त को देखता हूँ, न मध्य को और न आदि को ही|
O lord of the universe, I see You endowed with numerous arms, bellies, mouths, and eyes and having innumerable forms extended on all sides. I see neither Your beginning nor middle, nor even Your end, manifested as You are in the form of the universe.
anekabāhūdaravaktranetraṃ paśyāmi tvāṃ sarvato.anantarūpam .nāntaṃ na madhyaṃ na punastavādiṃ paśyāmi viśveśvara viśvarūpa
11
17
किरीटिनं गदिनं चक्रिणं चतेजोराशिं सर्वतो दीप्तिमन्तम् |पश्यामि त्वां दुर्निरीक्ष्यं समन्ताद्दीप्तानलार्कद्युतिमप्रमेयम् |
आपको मैं मुकुट युक्त, गदायुक्त और चक्र युक्त तथा सब ओर से प्रकाशमान तेज का पुंज, प्रज्वलित अग्नि और सूर्य के सदृश ज्योतियुक्त, कठिनता से देखे जाने योग्य और सब ओर से अप्रमेय स्वरूप देखता हूँ |
I see You endowed with diadems, clubs and discuses, a mass of splendour flaming all round, having the brilliance of a blazing fire and the sun, hard to gaze at and immeasurable on all sides.
kirīṭinaṃ gadinaṃ cakriṇaṃ ca tejorāśiṃ sarvato dīptimantam .paśyāmi tvāṃ durnirīkṣyaṃ samantād dīptānalārkadyutimaprameyam
11
18
त्वमक्षरं परमं वेदितव्यंत्वमस्य विश्वस्य परं निधानम् |त्वमव्ययः शाश्वतधर्मगोप्तासनातनस्त्वं पुरुषो मतो मे |
आप ही जानने योग्य परम अक्षर अर्थात् परब्रह्म परमात्मा हैं, आप ही इस जगत के परम आश्रय हैं, आप ही अनादि धर्म के रक्षक हैं और आप ही अविनाशी सनातन पुरुष हैं। ऐसा मेरा मत है|
You are the supreme indestructible worthy of being known; You are the ultimate refuge of this universe. You are, again, the protector of the ageless Dharma; I consider You to be the eternal imperishable Being.
tvamakṣaraṃ paramaṃ veditavyaṃ tvamasya viśvasya paraṃ nidhānam .tvamavyayaḥ śāśvatadharmagoptā sanātanastvaṃ puruṣo mato me
11
19
अनादिमध्यान्तमनन्तवीर्य-मनन्तबाहुं शशिसूर्यनेत्रम् |पश्यामि त्वां दीप्तहुताशवक्त्रंस्वतेजसा विश्वमिदं तपन्तम् |
आपको आदि, अन्त और मध्य से रहित, अनन्त सामर्थ्य से युक्त, अनन्त भुजावाले, चन्द्र-सूर्यरूप नेत्रों वाले, प्रज्वलित अग्नि रूप मुखवाले और अपने तेज से इस जगत् को संतप्त करते हुए देखता हूँ |
I see You without beginning, middle or end, possessing unlimited prowess and endowed with numberless arms, having the moon and the sun for Your eyes, and blazing fire for Your mouth, and scorching this universe by Your radiance.
anādimadhyāntamanantavīryam anantabāhuṃ śaśisūryanetram .paśyāmi tvāṃ dīptahutāśavaktraṃ svatejasā viśvamidaṃ tapantam
11
20
द्यावापृथिव्योरिदमन्तरं हिव्याप्तं त्वयैकेन दिशश्च सर्वाः |दृष्ट्वाद्भुतं रूपमुग्रं तवेदंलोकत्रयं प्रव्यथितं महात्मन् |
हे महात्मनु! यह स्वर्ग और पृथ्वी के बीच का सम्पूर्ण आकाश तथा सब दिशाएँ एक आपसे ही परिपूर्ण हैं; तथा आपके इस अलौकिक और भयंकर रूप को देखकर तीनों लोक अति व्यथा को प्राप्त हो रहे हैं |
Yonder space between heaven and earth and all the quarters are entirely filled by You alone. Seeing this transcendent, dreadful form of yours, O sould of the universe, all the three worlds feels greatly alarmed.
dyāvāpṛthivyoridamantaraṃ hi vyāptaṃ tvayaikena diśaśca sarvāḥ .dṛṣṭvādbhutaṃ rūpamugraṃ tavedaṃ lokatrayaṃ pravyathitaṃ mahātman
11
21
अमी हि त्वां सुरसङ्घा विशन्तिकेचिद्भीताः प्राञ्जलयो गृणन्ति |स्वस्तीत्युक्त्वा महर्षिसिद्धसङ्घाःस्तुवन्ति त्वां स्तुतिभिः पुष्कलाभिः |
वे ही देवताओं के समूह आप में प्रवेश करते हैं और कुछ भयभीत होकर हाथ जोड़ आपके नाम और गुणों का उच्चारण करते हैं तथा महर्षि और सिद्धों के समुदाय 'कल्याण हो' ऐसा कहकर उत्तम-उत्तम स्तोत्रों द्वारा आपकी स्तुति करते हैं |
Yonder hosts of gods are entering You; some with palms joined out of fear are uttering Your names and glories. Multitudes of Maharsis and Siddhas, saying ‘Let there be peace’, are extolling You by means of excellent hymns.
amī hi tvāṃ surasaṅghā viśanti kecidbhītāḥ prāñjalayo gṛṇanti .svastītyuktvā maharṣisiddhasaṅghāḥ stuvanti tvāṃ stutibhiḥ puṣkalābhiḥ
11
22
रुद्रादित्या वसवो ये च साध्याविश्वेऽश्विनौ मरुतश्चोष्मपाश्च |गन्धर्वयक्षासुरसिद्धसङ्घावीक्षन्ते त्वां विस्मिताश्चैव सर्वे |
जो ग्यारह ऋषि और बारह आदित्य तथा आठ वायु, साध्यगण, विश्वेदेव, अश्वनीकुमार तथा मरुद्गण और पितरों का समुदाय तथा गन्धर्व, यक्ष, राक्षस और सिद्ध
The eleven Rudras, the twelve Adityas, the eight Vasus, the Sadhyas, the Visvedevas, the Ashvins, the Maruts, the ancestors, the Gandharvas, the Yakshas, the Rakshasas, and the Siddhas—all are looking at You in wonder.
rudrādityā vasavo ye ca sādhyā viśve.aśvinau marutaścoṣmapāśca .gandharvayakṣāsurasiddhasaṅghā vīkṣante tvāṃ vismitāścaiva sarve
11
23
रूपं महत्ते बहुवक्त्रनेत्रंमहाबाहो बहुबाहूरुपादम् |बहूदरं बहुदंष्ट्राकरालंदृष्ट्वा लोकाः प्रव्यथितास्तथाहम् |
हे महाबाहो ! आपके बहुत मुख और नेत्रों वाले, बहुत हाथ, जंघा और पैरोंवाले, बहुत उदरों वाले और बहुत-सी दाढ़ों के कारण अत्यन्त विकराल महान् रूप को देखकर सब लोग व्याकुल हो रहे हैं तथा मैं भी व्याकुल हो रहा हूँ |
Lord, seeing this stupendous and dreadful Form of Yours possessing numerous mouths and eyes, many arms, thighs and feet, many bellies and many teeth, the worlds are terror-struck; so am I.
rūpaṃ mahatte bahuvaktranetraṃ mahābāho bahubāhūrupādam .bahūdaraṃ bahudaṃṣṭrākarālaṃ dṛṣṭvā lokāḥ pravyathitāstathāham
11
24
नभःस्पृशं दीप्तमनेकवर्णंव्यात्ताननं दीप्तविशालनेत्रम् |दृष्ट्वा हि त्वां प्रव्यथितान्तरात्माधृतिं न विन्दामि शमं च विष्णो |
क्योंकि हे विष्णो ! आकाश को स्पर्श करने वाले, देदीप्यमान, अनेक वर्णों से युक्त तथा फैलाये हुए मुख और प्रकाशमान विशाल नेत्रों से युक्त आपको देखकर भयभीत अन्तःकरण वाला मैं धीरज और शान्ति नहीं पाता हूँ |
Because, O Vishnu! touching the sky, radiant, adorned with many colors, with spreading mouths and large luminous eyes, seeing You, my inner self is terrified; I cannot maintain my composure or peace.
nabhaḥspṛśaṃ dīptamanekavarṇaṃ vyāttānanaṃ dīptaviśālanetram .dṛṣṭvā hi tvāṃ pravyathitāntarātmā dhṛtiṃ na vindāmi śamaṃ ca viṣṇo
11
25
दंष्ट्राकरालानि च ते मुखानिदृष्ट्वैव कालानलसन्निभानि |दिशो न जाने न लभे च शर्मप्रसीद देवेश जगन्निवास |
दाढ़ों के कारण विकराल और प्रलयकाल की अग्नि के समान प्रज्वलित आपके मुखों को देखकर मैं दिशाओं को नहीं जानता हूँ और सुख भी नहीं पाता हूँ। इसलिए हे देवेश! हे जगत्रिवास! आप प्रसन्न हों|
Seeing Your faces frightful on account of their teeth, and flaring like the fire at the time of universal destruction, I am utterly bewildered and find no happiness; therefore, be kind to me, O Lord of celestials and Resting-place of the universe.
daṃṣṭrākarālāni ca te mukhāni dṛṣṭvaiva kālānalasannibhāni .diśo na jāne na labhe ca śarma prasīda deveśa jagannivāsa
11
26
अमी च त्वां धृतराष्ट्रस्य पुत्राःसर्वे सहैवावनिपालसङ्घैः |भीष्मो द्रोणः सूतपुत्रस्तथासौसहास्मदीयैरपि योधमुख्यैः |
वे सभी धृतराष्ट्र के पुत्र राजाओं के समुदाय सहित और भीष्म पितामह, द्रोणाचार्य तथा वह कर्ण और हमारे पक्ष के भी प्रधान योद्धाओं के सहित सब-के-सब आपके दाढ़ों के कारण विकराल भयानक मुखों में बड़े वेग से दौड़ते हुए प्रवेश कर रहे हैं |
All those sons of Dhrtarastra with hosts of kings are entering You.Bhishma, Drona and yonder Karna, with the principal warriors on our side as well, are rushing headlong into Your fearful mouths.
amī ca tvāṃ dhṛtarāṣṭrasya putrāḥ sarve sahaivāvanipālasaṅghaiḥ .bhīṣmo droṇaḥ sūtaputrastathāsau sahāsmadīyairapi yodhamukhyaiḥ
11
27
वक्त्राणि ते त्वरमाणा विशन्तिदंष्ट्राकरालानि भयानकानि |केचिद्विलग्ना दशनान्तरेषुसन्दृश्यन्ते चूर्णितैरुत्तमाङ्गैः |
और कुछ एक चूर्ण हुए सिरों सहित आपके दाँतों के बीच में लगे हुए दिख रहे हैं |
Rushing into Your fearful mouths looking all the more terrible on account of their teeth, some are seen stuck up in the gaps between Your teeth with their heads crushed.
vaktrāṇi te tvaramāṇā viśanti daṃṣṭrākarālāni bhayānakāni .kecidvilagnā daśanāntareṣu sandṛśyante cūrṇitairuttamāṅgaiḥ
11
28
यथा नदीनां बहवोऽम्बुवेगाःसमुद्रमेवाभिमुखा द्रवन्ति |तथा तवामी नरलोकवीराविशन्ति वक्त्राण्यभिविज्वलन्ति |
जैसे नदियों के बहुत-से जल के प्रवाह स्वाभाविक ही समुद्र के ही सम्मुख दौड़ते हैं अर्थात समुद्र में प्रवेश करते हैं, वैसे ही वे नरलोक के वीर भी आपके प्रज्वलित मुखों में प्रवेश कर रहे हैं| जैसे पतंग मोहवश नष्ट होने के लिये प्रज्वलित अग्नि में अतिवेग से दौड़ते हुए प्रवेश करते हैं, वैसे ही ये सब लोग भी अपने नाश के लिये आपके मुखों में अतिवेग से दौड़ते हुए प्रवेश कर रहे हैं|
Just as many swift rivers, rushing headlong, enter the ocean, so do these heroes of the human world enter Your blazing mouths. As the myriad streams of rivers rush towards the sea alone, so do those warriors of the mortal world enter Your flaming mouths.
yathā nadīnāṃ bahavo.ambuvegāḥ samudramevābhimukhā dravanti .tathā tavāmī naralokavīrā viśanti vaktrāṇyabhivijvalanti
11
29
यथा प्रदीप्तं ज्वलनं पतङ्गाविशन्ति नाशाय समृद्धवेगाः |तथैव नाशाय विशन्ति लोकास्-तवापि वक्त्राणि समृद्धवेगाः |
जैसे पतंग मोहवश नष्ट होने के लिये प्रज्वलित अग्नि में अतीव वेग से दौड़ते हुए प्रवेश करते हैं, वैसे ही ये सब लोग भी अपने नाश के लिये आपके मुखों में अतीव वेग से दौड़ते हुए प्रवेश कर रहे हैं |
As moths rush with great speed into the blazing fire for extinction out of their folly, even so all these people are with great rapidity entering Your mouths to meet their doom.
yathā pradīptaṃ jvalanaṃ pataṅgā viśanti nāśāya samṛddhavegāḥ .tathaiva nāśāya viśanti lokāsa- tavāpi vaktrāṇi samṛddhavegāḥ
11
30
लेलिह्यसे ग्रसमानः समन्ताल्-लोकान्समग्रान्वदनैर्ज्वलद्भिः |तेजोभिरापूर्य जगत्समग्रंभासस्तवोग्राः प्रतपन्ति विष्णो |
हे विष्णो! आप प्रज्वलित मुखों के द्वारा इन समस्त लोकों का ग्रसन करते हुए आस्वाद ले रहे हैं, आपका उग्र प्रकाश सम्पूर्ण जगत् को तेज के द्वारा परिपूर्ण करके तपा रहा है।
Thou lickest up, devouring all the worlds on every side with Thy flaming mouths. Thy fierce rays, filling the whole world with radiance, are burning, O Vishnu!
lelihyase grasamānaḥ samantāl- lokānsamagrānvadanairjvaladbhiḥ .tejobhirāpūrya jagatsamagraṃ bhāsastavogrāḥ pratapanti viṣṇo
11
31
आख्याहि मे को भवानुग्ररूपोनमोऽस्तु ते देववर प्रसीद |विज्ञातुमिच्छामि भवन्तमाद्यंन हि प्रजानामि तव प्रवृत्तिम् |
मुझे बतलाइये कि आप उग्ररूप वाले कौन हैं? हे देवों में श्रेष्ठ! आपको नमस्कार हो। आप प्रसन्न होइये। आदि पुरुष आपको मैं विशेष रूप से जानना चाहता हूँ क्योंकि मैं आपकी प्रवृत्ति को नहीं जानता|
Tell me who You are with a form so terrible. My obeisance to You, O best of gods; be kind to me, I wish to know You, the Primal Being, in particular; for I know not Your purpose.
ākhyāhi me ko bhavānugrarūpo namo.astu te devavara prasīda .vijñātumicchāmi bhavantamādyaṃ na hi prajānāmi tava pravṛttim
11
32
श्रीभगवानुवाच |कालोऽस्मि लोकक्षयकृत्प्रवृद्धोलोकान्समाहर्तुमिह प्रवृत्तः |ऋतेऽपि त्वां न भविष्यन्ति सर्वेयेऽवस्थिताः प्रत्यनीकेषु योधाः |
श्रीभगवान ने कहा - मैं लोकों का नाश करने वाला बढ़ा हुआ महाकाल हूँ। इस समय इन लोकों को नष्ट करने के लिये प्रवृत्त हुआ हूँ। इसलिये जो प्रतिपक्षियों की सेना में स्थित योद्धा लोग हैं वे सब तेरे बिना भी नहीं रहेंगे अर्थात तेरे युद्ध न करने पर भी इन सबका नाश हो जायेगा |
Shree Bhagavan said: I am inflamed Kala, the destroyer of the worlds. I am out to exterminate these people. Even without you all those warriors arrayed in the enemy’s camp must die.
śrībhagavānuvāca .kālo.asmi lokakṣayakṛtpravṛddho lokānsamāhartumiha pravṛttaḥ .ṛte.api tvāṃ na bhaviṣyanti sarve ye.avasthitāḥ pratyanīkeṣu yodhāḥ
11
33
तस्मात्त्वमुत्तिष्ठ यशो लभस्वजित्वा शत्रून् भुङ्क्ष्व राज्यं समृद्धम् |मयैवैते निहताः पूर्वमेवनिमित्तमात्रं भव सव्यसाचिन् |
अतएव तू उठ! यश प्राप्त कर और शत्रुओं को जीतकर धन-धान्य से सम्पन्न राज्य को भोग। ये सब शूरवीर पहले ही से मेरे ही द्वारा मारे हुए हैं। हे सव्यसाचिन! तू तो केवल निमित्तमात्र बन जा |
Therefore, arise, gain fame, conquer the enemies, and enjoy a prosperous kingdom with wealth and resources. These brave warriors have already been slain by Me. O Savyasachin, you are only the instrument.
tasmāttvamuttiṣṭha yaśo labhasva jitvā śatrūn bhuṅkṣva rājyaṃ samṛddham .mayaivaite nihatāḥ pūrvameva nimittamātraṃ bhava savyasācin
11
34
द्रोणं च भीष्मं च जयद्रथं चकर्णं तथान्यानपि योधवीरान् |मया हतांस्त्वं जहि मा व्यथिष्ठायुध्यस्व जेतासि रणे सपत्नान् |
द्रोणाचार्य और भीष्म पितामह तथा जयद्रथ और कर्ण तथा और भी बहूत-से-मेरे द्वारा मारे हुए शूरवीर योद्धाओं को तू मार। भय मत कर। निस्सन्देह तू युद्ध में वैरियों को जीतेगा। इसलिए युद्ध कर। |
Do you kill Drona andBhishma and Jayadratha and Karna and even other brave warriors; who stand already killed by Me; fear not. You will surely conquer the enemies in this war; therefore, fight.
droṇaṃ ca bhīṣmaṃ ca jayadrathaṃ ca karṇaṃ tathānyānapi yodhavīrān .mayā hatāṃstvaṃ jahi mavyathiṣṭhā yudhyasva jetāsi raṇe sapatnān
11
35
सञ्जय उवाच |एतच्छ्रुत्वा वचनं केशवस्यकृताञ्जलिर्वेपमानः किरीटी |नमस्कृत्वा भूय एवाह कृष्णंसगद्गदं भीतभीतः प्रणम्य |
संजय ने कहा—केशव भगवान् के इस वचन को सुनकर मुकुटधारी अर्जुन हाथ जोड़कर काँपता हुआ नमस्कार करके, फिर भी अत्यन्त भयभीत होकर प्रणाम करके भगवान् श्रीकृष्ण के प्रति गद्गद वाणी से बोला |
Sanjaya said: Hearing these words of Bhagavan Keshava, Arjuna tremblingly bowed to Him with joined palms, and bowing again in extreme terror spoke to Shree Krishna in faltering accents.
sañjaya uvāca .etacchrutvā vacanaṃ keśavasya kṛtāñjalirvepamānaḥ kirīṭī .namaskṛtvā bhūya evāha kṛṣṇaṃ sagadgadaṃ bhītabhītaḥ praṇamya
11
36
अर्जुन उवाच |स्थाने हृषीकेश तव प्रकीर्त्याजगत्प्रहृष्यत्यनुरज्यते च |रक्षांसि भीतानि दिशो द्रवन्तिसर्वे नमस्यन्ति च सिद्धसङ्घाः |
अर्जुन ने कहा— हे अन्त्यामीन्! यह योग्य ही है कि आपके नाम, गुण और प्रभाव के कीर्तन से जगत अति हर्षित हो रहा है और अनुराग को भी प्राप्त हो रहा है तथा भयभीत राक्षस लोग दिशाओं में भाग रहे हैं और सब सिद्धगणों के समुदाय नमस्कार कर रहे हैं |
Arjuna said: Lord, well it is the universe exults and is filled with love by chanting Your names, virtues and glory; terrified Raksasas are fleeing in all directions, and all the hosts of Siddhas are bowing to You.
arjuna uvāca .sthāne hṛṣīkeśa tava prakīrtyā jagatprahṛṣyatyanurajyate ca .rakṣāṃsi bhītāni diśo dravanti sarve namasyanti ca siddhasaṅghāḥ
11
37
कस्माच्च ते न नमेरन्महात्मन्गरीयसे ब्रह्मणोऽप्यादिकर्त्रे |अनन्त देवेश जगन्निवासत्वमक्षरं सदसत्तत्परं यत् |
हे महात्मन् ! ब्रह्मा के भी आदि कर्ता और सबसे बड़े आपके लिये ये कैसे नमस्कार न करें; क्योंकि हे अनन्त ! हे देवेश ! हे जगन्निवास ! जो सत्, असत् और उनसे परे अक्षर अर्थात् सच्चिदानन्दघन ब्रह्म है, वह आप ही हैं |
O great soul, why should they not bow to You, who are the progenitor of Brahma himself and the greatest of the great? O infinite Lord of celestials, Abode of the universe, You are that which is existent, that which is non-existentand also that which is beyond both, viz., the indestructible Brahma.
kasmācca te na nameranmahātman garīyase brahmaṇo.apyādikartre .ananta deveśa jagannivāsa tvamakṣaraṃ sadasattatparaṃ yat
11
38
त्वमादिदेवः पुरुषः पुराणस्-त्वमस्य विश्वस्य परं निधानम् |वेत्तासि वेद्यं च परं च धामत्वया ततं विश्वमनन्तरूप |
आप आदि देव और सनातन पुरुष हैं, आप इस जगत के परम आश्रय और जानने वाले तथा जानने योग्य और परम धाम हैं। हे अनन्त रूप! आपसे यह सब जगत व्याप्त अर्थात् परिपूर्ण है |
You are the primal Deity, the most ancient Person; You are the ultimate resort of this universe. You are both the knower and the knowable, and the highest abode. It is You who pervade the universe, assuming endless forms.
tvamādidevaḥ puruṣaḥ purāṇasa- tvamasya viśvasya paraṃ nidhānam .vettāsi vedyaṃ ca paraṃ ca dhāma tvayā tataṃ viśvamanantarūpa
11
39
वायुर्यमोऽग्निर्वरुणः शशाङ्कःप्रजापतिस्त्वं प्रपितामहश्च |नमो नमस्तेऽस्तु सहस्रकृत्वःपुनश्च भूयोऽपि नमो नमस्ते |
आप वायु, यमराज, अग्नि, वरुण, चन्द्रमा, प्रजा के स्वामी ब्रह्मा और ब्रह्मा के भी पिता हैं। आपके लिये हजारों बार नमस्कार ! नमस्कार हो !! आपके लिये फिर भी बार-बार नमस्कार ! नमस्कार !!
You are Vayu, Yama, Agni, the moon-god, Brahma, nay, the father of Brahma Himself. Hail, hail to You a thousand times; salutations, repeated salutations O You once again.
vāyuryamo.agnirvaruṇaḥ śaśāṅkaḥ prajāpatistvaṃ prapitāmahaśca .namo namaste.astu sahasrakṛtvaḥ punaśca bhūyo.api namo namaste
11
40
नमः पुरस्तादथ पृष्ठतस्तेनमोऽस्तु ते सर्वत एव सर्व |अनन्तवीर्यामितविक्रमस्त्वंसर्वं समाप्नोषि ततोऽसि सर्वः |
हे अनन्त सामर्थ्य वाले ! आपके लिये आगे से और पीछे से भी नमस्कार ! हे सर्वात्मन् ! आपके लिये सब ओर से ही नमस्कार हो। क्योंकि अनन्त पराक्रमशाली आप सब संसार को व्याप्त किये हुए हैं, इससे आप ही सर्वरूप हैं |
O Lord of infinite prowess, my salutations to You from before and from behind. O soul of all, my obeisance to You from all sides indeed. You, who possess limitless might, pervade all; therefore, You are all.
namaḥ purastādatha pṛṣṭhataste namo.astu te sarvata eva sarva .anantavīryāmitavikramastvaṃ sarvaṃ samāpnoṣi tato.asi sarvaḥ
11
41
सखेति मत्वा प्रसभं यदुक्तंहे कृष्ण हे यादव हे सखेति |अजानता महिमानं तवेदंमया प्रमादात्प्रणयेन वापि |
हे कृष्ण! हे यादव! हे सखे! इस प्रकार जो कुछ बिना सोचे-समझे हठात् कहा है; और हे अच्युत! आप जो मेरे द्वारा विनोद के लिये विहार, शय्या, आसन और भोजनादि में अकेले अथवा उन सज्जनों के सामने भी अपमानित किये गये हैं—वह सब अपराध अप्रमेय स्वरूप अर्थात् असीमित प्रभाव वाले आपसे मैं क्षमा करवाता हूँ |
O Krishna, O Yadava, O friend! Thinking of You as a mere companion, whatever I have said rashly, without understanding Your greatness, and disrespectfully in jest, while at play, reposing, sitting or at meals, either alone or before others, for all that I crave forgiveness from You, who are immeasurable.
sakheti matvā prasabhaṃ yaduktaṃ he kṛṣṇa he yādava he sakheti .ajānatā mahimānaṃ tavedaṃ mayā pramādātpraṇayena vāpi
11
42
यच्चावहासार्थमसत्कृतोऽसिविहारशय्यासनभोजनेषु |एकोऽथवाप्यच्युत तत्समक्षंतत्क्षामये त्वामहमप्रमेयम् |
हे अच्युत! आप जो मेरे द्वारा विनोद के लिये विहार, शय्या, आसन और भोजनादि में अकेले अथवा उन सज्जनों के सामने भी अपमानित किये गये हैं—वह सब अपराध अप्रमेय स्वरूप अर्थात् असीमित प्रभाव वाले आपसे मैं क्षमा करवाता हूँ |
And whatever insult I may have offered to You in jest, while at play, resting, sitting, or at meals, either alone or in front of others, O Infallible One, I implore You, the immeasurable, to forgive me.
yaccāvahāsārthamasatkṛto.asi vihāraśayyāsanabhojaneṣu .eko.athavāpyacyuta tatsamakṣaṃ tatkṣāmaye tvāmahamaprameyam
11
43
पितासि लोकस्य चराचरस्यत्वमस्य पूज्यश्च गुरुर्गरीयान् |न त्वत्समोऽस्त्यभ्यधिकः कुतोऽन्योलोकत्रयेऽप्यप्रतिमप्रभाव |
आप इस चराचर जगत के पिता और सबसे बड़े गुरु एवं अति पूजनीय हैं; हे अनुपम प्रभाव वाले! तीनों लोकों में आपके समान भी दूसरा कोई नहीं है, फिर अधिक तो कैसे हो सकता है |
You are the father of all moving and non-moving beings, the greatest of gurus, and eminently worthy of worship. There is no one superior to You; how then can there be anyone equal to You in the three worlds?
pitāsi lokasya carācarasya tvamasya pūjyaśca gururgarīyān .na tvatsamo.astyabhyadhikaḥ kuto.anyo lokatraye.apyapratimaprabhāva
11
44
तस्मात्प्रणम्य प्रणिधाय कायंप्रसादये त्वामहमीशमीड्यम् |पितेव पुत्रस्य सखेव सख्युःप्रियः प्रियायार्हसि देव सोढुम् |
अतएव हे प्रभो! मैं शरीर को भलीभाँति चरणों में निवेदित कर, प्रणाम करके, स्तुति करने योग्य आप ईश्वर को प्रसन्न होने के लिये प्रार्थना करता हूँ। हे देव! पिता जैसे पुत्र के, सखा जैसे सखा के और पति जैसे प्रियतमा पत्नी के अपराध सहन करते हैं—वैसे ही आप भी मेरे अपराध को सहन करने योग्य हैं|
Therefore, Lord, prostrating my body at Your feet and bowing low I seek to propitiate You, the ruler of all and worthy of all praise. It behoves You to bear with me even as father bears with his son, a friend with his friend and a husband with his beloved spouse,
tasmātpraṇamya praṇidhāya kāyaṃ prasādaye tvāmahamīśamīḍyam .piteva putrasya sakheva sakhyuḥ priyaḥ priyāyārhasi deva soḍhum
11
45
अदृष्टपूर्वं हृषितोऽस्मि दृष्ट्वाभयेन च प्रव्यथितं मनो मे |तदेव मे दर्शय देव रूपंप्रसीद देवेश जगन्निवास |
मैं पहले न देखे हुए आपके इस आश्चर्यमय रूप को देखकर हर्षित हो रहा हूँ और मेरा मन भय से अति व्याकुल भी हो रहा है, इसलिये आप उस अपने चतुर्भुज विष्णु रूप को ही मुझे दिखलाइये! हे देवेश! हे जगन्निवास! प्रसन्न होइये |
Having Seen Your wondrous form, which was never seen before, I feel transported with joy; at the same time my mind is tormented by fear. Pray reveal to me that divine form; the form of Visnu with four arms; O Lord of celestials Abode of the universe, be gracious.
adṛṣṭapūrvaṃ hṛṣito.asmi dṛṣṭvā bhayena ca pravyathitaṃ mano me .tadeva me darśaya deva rūpaṃ prasīda deveśa jagannivāsa
11
46
किरीटिनं गदिनं चक्रहस्तंइच्छामि त्वां द्रष्टुमहं तथैव |तेनैव रूपेण चतुर्भुजेनसहस्रबाहो भव विश्वमूर्ते |
मैं वैसे ही आपको मुकुट धारण किये हुए तथा गदा और चक्र हाथ में लिये हुए देखना चाहता हूँ, इसलिये हे विश्व स्वरूप! हे सहस्रबाहो! आप उसी चतुर्भुज रूप से प्रकट होइये | मेरे इस प्रकार के इस विकराल रूप को देखकर तुझको व्याकुलता नहीं होनी चाहिये और मूढ़भाव भी नहीं होना चाहिये। तू भय रहित और प्रीतियुक्त मनवाला होकर उसी मेरे इस शंख-चक्र-गदा-पद्मयुक्त चतुर्भुज रूप को फिर देख|
I wish to see You wearing the crown, holding the mace and discus in Your hands. Therefore, O thousand-armed one, O universal form, manifest Yourself in that four-armed form.Seeing such a dreadful Form of Mine as this, be not perturbed or perplexed; with a fearless and complacent mind, behold once more this My form adorned with conch, discus, mace and lotus.
kirīṭinaṃ gadinaṃ cakrahastaṃ icchāmi tvāṃ draṣṭumahaṃ tathaiva .tenaiva rūpeṇa caturbhujena sahasrabāho bhava viśvamūrte
11
47
श्रीभगवानुवाच |मया प्रसन्नेन तवार्जुनेदंरूपं परं दर्शितमात्मयोगात् |तेजोमयं विश्वमनन्तमाद्यंयन्मे त्वदन्येन न दृष्टपूर्वम् |
श्रीभगवान ने कहा—हे अर्जुन! अनुग्रहपूर्वक मैंने अपनी योगशक्ति के प्रभाव से यह मेरा परम तेजोमय, सबका आदि और सीमाहीन विराट् रूप तुझ को दिखलाया है, जिसे तेरे अतिरिक्त दूसरे किसी ने पहले नहीं देखा था |
Shree Bhagavan said: Arjuna! pleased with you I have shown you, through My own power of Yoga, this supreme, effulgent, primal and infinite Cosmic Body, which was never seen before by any else than you.
śrībhagavānuvāca .mayā prasannena tavārjunedaṃ rūpaṃ paraṃ darśitamātmayogāt .tejomayaṃ viśvamanantamādyaṃ yanme tvadanyena na dṛṣṭapūrvam
11
48
न वेदयज्ञाध्ययनैर्न दानैर्-न च क्रियाभिर्न तपोभिरुग्रैः |एवंरूपः शक्य अहं नृलोकेद्रष्टुं त्वदन्येन कुरुप्रवीर |
हे अर्जुन! मनुष्य लोक में इस प्रकार विश्व रूप वाला मैं न वेद और यज्ञों के अध्ययन से, न दान से, न क्रियाओं से और न उग्र तपों से ही तेरे अतिरिक्त दूसरे के द्वारा देखा जा सकता हूँ|
Arjuna, in this mortal world I cannot be seen in this Form by anyone else than you, either through study of the Vedas or of rituals, or a gain through gifts, actions or austere penances.
na vedayajñādhyayanairna dānaira- na ca kriyābhirna tapobhirugraiḥ .evaṃrūpaḥ śakya ahaṃ nṛloke draṣṭuṃ tvadanyena kurupravīra
11
49
मा ते व्यथा मा च विमूढभावोदृष्ट्वा रूपं घोरमीदृङ्ममेदम् |व्यपेतभीः प्रीतमनाः पुनस्त्वंतदेव मे रूपमिदं प्रपश्य |
मेरे इस प्रकार के इस विकराल रूप को देखकर तुझको व्याकुलता नहीं होनी चाहिये और मोहभाव भी नहीं होना चाहिये। तू भय रहित और प्रीतियुक्त मनवाला होकर उसी मेरे इस शंख-चक्र-गदा-पद्मयुक्त चतुर्भुज रूप को फिर देख |
Seeing such a dreadful Form of Mine as this, be not perturbed or perplexed; with a fearless and complacent mind, behold once again the same four-armed Form of Mine.
mā te vyathā mā ca vimūḍhabhāvo dṛṣṭvā rūpaṃ ghoramīdṛṅmamedam .vyapetabhīḥ prītamanāḥ punastvaṃ tadeva me rūpamidaṃ prapaśya
11
50
सञ्जय उवाच |इत्यर्जुनं वासुदेवस्तथोक्त्वास्वकं रूपं दर्शयामास भूयः |आश्वासयामास च भीतमेनंभूत्वा पुनः सौम्यवपुर्महात्मा |
सज्जय ने कहा—वासुदेव भगवान् ने अर्जुन के प्रति इस प्रकार कहकर फिर वैसे ही अपने चतुर्भुज रूप को दिखलाया और फिर महात्मा श्रीकृष्ण ने सौम्यमूर्ति होकर इस भयभीत अर्जुन को धीरज दिया|
Sanjaya said: Having spoken thus to Arjuna, Bhagavan Vasudeva again showed to him in the same way His own four-armed form; and then, assuming a gentle form, the high-souled Shree Krishna consoled the frightened Arjuna.
sañjaya uvāca .ityarjunaṃ vāsudevastathoktvā svakaṃ rūpaṃ darśayāmāsa bhūyaḥ .āśvāsayāmāsa ca bhītamenaṃ bhūtvā punaḥ saumyavapurmahātmā
11
51
अर्जुन उवाच |दृष्ट्वेदं मानुषं रूपं तव सौम्यं जनार्दन |इदानीमस्मि संवृत्तः सचेताः प्रकृतिं गतः |
अर्जुन उवाच दृष्ट्वेदं मानुषं रूपं तव सौम्यं जनार्दन। इदानींमसि संधृतः सचेता: प्रकृतिं गत:| अर्जुन ने कहा—हे जनार्दन ! आपके इस अति शान्त मनुष्य रूप को देखकर अब मैं स्थिरचित हो गया हूँ और अपनी स्वाभाविक स्थिति को प्राप्त हो गया हूँ।
Arjuna said: Seeing this human form of Yours, O gentle Janardana, I now feel composed and conscious, having returned to my natural state. Arjuna said: Krishna, seeing this gentle human form of Yours I have regained my composure and am myself again.
arjuna uvāca .dṛṣṭvedaṃ mānuṣaṃ rūpaṃ tava saumyaṃ janārdana .idānīmasmi saṃvṛttaḥ sacetāḥ prakṛtiṃ gataḥ
11
52
श्रीभगवानुवाच |सुदुर्दर्शमिदं रूपं दृष्टवानसि यन्मम |देवा अप्यस्य रूपस्य नित्यं दर्शनकाङ्क्षिणः |
श्रीभगवान ने कहा—मेरा जो चतुर्भुज रूप तुमने देखा है, यह सुदर्शन है अर्थात इसके दर्शन बड़े ही दुर्लभ हैं। देवता भी सदा इस रूप के दर्शन की आकांक्षा करते रहते हैं |
Shree Bhagavan said: This form of Minewhich you have just seen is exceedingly difficult to perceive. Even the gods are always eager to behold this form.
śrībhagavānuvāca .sudurdarśamidaṃ rūpaṃ dṛṣṭavānasi yanmama .devā apyasya rūpasya nityaṃ darśanakāṅkṣiṇaḥ
11
53
नाहं वेदैर्न तपसा न दानेन न चेज्यया |शक्य एवंविधो द्रष्टुं दृष्टवानसि मां यथा |
जिस प्रकार तुमने मुझको देखा है—इस प्रकार चतुष्पुर्ज रूप वाला मैं न वेदों से, न तपसे, न दानसे, और न यज्ञ से ही देखा जा सकता हूँ|
Neither by study of the Vedas nor by penance, nor again by charity, nor even by ritual can I be seen in this formas you have seen Me.
nāhaṃ vedairna tapasā na dānena na cejyayā .śakya evaṃvidho draṣṭuṃ dṛṣṭavānasi māṃ yathā
11
54
भक्त्या त्वनन्यया शक्य अहमेवंविधोऽर्जुन |ज्ञातुं द्रष्टुं च तत्त्वेन प्रवेष्टुं च परन्तप |
परन्तु हे परंतप अर्जुन! अनन्य भक्ति के द्वारा इस प्रकार चतुष्पुर्ज रूप वाला मैं प्रत्यक्ष देखने के लिये, तत्त्व से जानने के लिये तथा प्रवेश करने के लिये अर्थात् एकीभाव से प्राप्त होने के लिये भी शक्य हूँ|
Through single-minded devotion, however, I can be seen in this form; nay, known in essence and even entered into, O valiant Arjuna.
bhaktyā tvananyayā śakya ahamevaṃvidho.arjuna .jñātuṃ draṣṭuṃ ca tattvena praveṣṭuṃ ca parantapa
11
55
मत्कर्मकृन्मत्परमो मद्भक्तः सङ्गवर्जितः |निर्वैरः सर्वभूतेषु यः स मामेति पाण्डव |
हे अर्जुन ! जो पुरुष केवल मेरे ही लिये सम्पूर्ण कर्तव्य कर्मों को करने वाला है, मेरे परायण है, मेरा भक्त है, आसक्तिरहित है और सम्पूर्ण भूतप्राणियों में वैरभाव से रहित है—वह अनन्य भक्त युक्त पुरुष मुझको ही प्राप्त होता है |
Arjuna, he who performs all his duties for My sake, depends on Me, is devoted to Me; has no attachment, and is free from malice towards all beings, reaches Me.
matkarmakṛnmatparamo madbhaktaḥ saṅgavarjitaḥ .nirvairaḥ sarvabhūteṣu yaḥ sa māmeti pāṇḍava
12
1
अर्जुन उवाच |एवं सततयुक्ता ये भक्तास्त्वां पर्युपासते |ये चाप्यक्षरमव्यक्तं तेषां के योगवित्तमाः |
अर्जुन ने कहा—जो अनन्य प्रेमी भक्तजन पूर्वोक्त प्रकार से निरंतर आपके भजन-ध्यान में लगे रहकर आप सगुणरूप 'परमेश्वर' को और दूसरे जो केवल अविनाशी सच्चिदानन्दधन निराकार ब्रह्मको ही अतिश्रेष्ट भाव से भजते हैं—उन दोनों प्रकार के उपासकों में अति उत्तम योगवेत्ता कौन हैं? |
Arjuna said: The devotees who, with their minds constantly fixed on You as shown above, adore You as possessed of form and attributes, and those who adore as the supreme Reality
arjuna uvāca .evaṃ satatayuktā ye bhaktāstvāṃ paryupāsate .ye cāpyakṣaramavyaktaṃ teṣāṃ ke yogavittamāḥ
12
2
श्रीभगवानुवाच |मय्यावेश्य मनो ये मां नित्ययुक्ता उपासते |श्रद्धया परयोपेताः ते मे युक्ततमा मताः |
श्रीभगवान ने कहा—मुझमें मन को एकाग्र करके निरंतर मेरे भजन-ध्यान में लगे हुए जो भक्तजन अतिशय श्रेष्ठ श्रद्धा से युक्त होकर मुझ सगुण रूप परमेश्वर को भजते हैं, वे मुझ को योगियों में अति उत्तम योगी मान्य हैं|
Shree Bhagavan said: I consider them to be the best Yogis, who endowed with supreme faith, and ever united through meditation with Me, worship Me with the mind centred on Me.
śrībhagavānuvāca .mayyāveśya mano ye māṃ nityayuktā upāsate .śraddhayā parayopetāḥ te me yuktatamā matāḥ
12
3
ये त्वक्षरमनिर्देश्यमव्यक्तं पर्युपासते |सर्वत्रगमचिन्त्यञ्च कूटस्थमचलन्ध्रुवम् |
परन्तु जो पुरुष इन्द्रियों के समुदाय को भली प्रकार वश में करके मन-बुद्धि से परे सर्वव्यापी, अकथनीय स्वरूप और सदा एकरस रहने वाले, नित्य, अचल, निराकार, अविनाशी सच्चिदानन्दधन ब्रह्म को निरन्तर एकीभाव से ध्यान करते हुए भजते हैं, वे सम्पूर्ण भूतों के हित में रत और सबमें समान भाव वाले योगी मुझको ही प्राप्त होते हैं |
Those, however, who fully controlling all their senses and even-minded towards all, and devoted to the welfare of all beings, constantly adore as their very self the unthinkable; omnipresent, indestructible indefinable, eternal, immovable, unmanifest and changeless Brahma, they too come to Me.
ye tvakṣaramanirdeśyamavyaktaṃ paryupāsate .sarvatragamacintyañca kūṭasthamacalandhruvam
12
4
सन्नियम्येन्द्रियग्रामं सर्वत्र समबुद्धयः |ते प्राप्नुवन्ति मामेव सर्वभूतहिते रताः |
इन्द्रिय समुदाय को सम्यक् प्रकार से नियमित करके, सर्वत्र समभाव वाले, भूतमात्र के हित में रत वे भक्त मुझे ही प्राप्त होते हैं।
Having restrained all the senses, even-minded everywhere, intent on the welfare of all beings verily they also come unto Me
sanniyamyendriyagrāmaṃ sarvatra samabuddhayaḥ .te prāpnuvanti māmeva sarvabhūtahite ratāḥ
12
5
क्लेशोऽधिकतरस्तेषामव्यक्तासक्तचेतसाम् |अव्यक्ता हि गतिर्दुःखं देहवद्भिरवाप्यते |
उन सच्चिदानन्दघन निराकार ब्रह्म में आसक्त चित्तवाले पुरुषों के साधन में परिश्रम विशेष है, क्योंकि देहाभिमानियों के द्वारा अव्यक्त विषयक गति दुःखपूर्वक प्राप्त की जाती है |
Of course, the strain is greater for those who have their mind attached to the Unmanifest; for atonement with the Unmanifest is attained with difficulty by those who are centred in the body.
kleśo.adhikatarasteṣāmavyaktāsaktacetasām ||avyaktā hi gatirduḥkhaṃ dehavadbhiravāpyate
12
6
ये तु सर्वाणि कर्माणि मयि संन्यस्य मत्परः |अनन्येनैव योगेन मां ध्यायन्त उपासते |
परन्तु जो मेरे परायण रहने वाले भक्तजन सम्पूर्ण कर्मों को मुझ में अर्पण करके मुझ सगुण रूप परमेश्वर को ही अनन्य भक्ति योग से निरन्तर चिन्तन करते हुए भजते हैं|
On the other hand, those who depending exclusively on Me, and surrendering all actions to Me, worship Me, constantly meditating on Me with single-minded devotion.
ye tu sarvāṇi karmāṇi mayi saṃnyasya matparaḥ .ananyenaiva yogena māṃ dhyāyanta upāsate
12
7
तेषामहं समुद्धर्ता मृत्युसंसारसागरात् |भवामि नचिरात्पार्थ मय्यावेशितचेतसाम् |
हे अर्जुन ! उन मुझ में चित लगाने वाले प्रेमी भक्तों का मैं शीघ्र ही मृत्यु रूप संसार-समुद्र से उद्धार करने वाला होता हूँ |
These, Arjuna, I speedily deliver from the ocean of birth and death, their mind being fixed on Me.
teṣāmahaṃ samuddhartā mṛtyusaṃsārasāgarāt .bhavāmi nacirātpārtha mayyāveśitacetasām
12
8
मय्येव मन आधत्स्व मयि बुद्धिं निवेशय |निवसिष्यसि मय्येव अत ऊर्ध्वं न संशयः |
मुझ में मन को लगा और मुझ में ही बुद्धि को लगा; इसके उपरान्त तू मुझ में ही निवास करेगा, इसमें कुछ भी संशय नहीं है |
Therefore, fix your mind on Me, and establish your intellect in Me alone; thereafter you will abide solely in Me. There is no doubt about it.
mayyeva mana ādhatsva mayi buddhiṃ niveśaya .nivasiṣyasi mayyeva ata ūrdhvaṃ na saṃśayaḥ
12
9
अथ चित्तं समाधातुं न शक्नोषि मयि स्थिरम् |अभ्यासयोगेन ततो मामिच्छाप्तुं धनञ्जय |
यदि तू मन को मुझमें अचल स्थापना करने के लिये समर्थ नहीं है तो हे अर्जुन ! अभ्यास रूप योग के द्वारा मुझको प्राप्त होने के लिये इच्छा कर |
If you cannot steadily fix the mind on Me, Arjuna, then seek to attain Me through the Yoga of repeated practice.
atha cittaṃ samādhātuṃ na śaknoṣi mayi sthiram .abhyāsayogena tato māmicchāptuṃ dhanañjaya
12
10
अभ्यासेऽप्यसमर्थोऽसि मत्कर्मपरमो भव |मदर्थमपि कर्माणि कुर्वन्सिद्धिमवाप्स्यसि |
यदि तू उपयुक्त अभ्यास में भी असमर्थ है तो केवल मेरे लिये कर्म करने के ही परायण हो जा। इस प्रकार मेरे निमित्त कर्मों को करता हुआ भी मेरी प्राप्ति रूप सिद्धि को ही प्राप्त होगा |
If You are unequal even to the pursuit of such practice, be intent to work for Me; you shall attain perfectioneven by performing actions for My sake.
abhyāse.apyasamartho.asi matkarmaparamo bhava .madarthamapi karmāṇi kurvansiddhimavāpsyasi
12
11
अथैतदप्यशक्तोऽसि कर्तुं मद्योगमाश्रितः |सर्वकर्मफलत्यागं ततः कुरु यतात्मवान् |
यदि मेरी प्राप्ति रूप योग के आश्रित होकर उपयुक्त साधन को करने में भी तू असमर्थ है तो मन-बुद्धि आदि पर विजय प्राप्त करने वाला होकर सब कर्मों के फल का त्याग कर |
If, taking recourse to the Yoga of My realization, you are unable even to do this, then, subduing your mind and intellect etc., relinquish the fruit of all actions.
athaitadapyaśakto.asi kartuṃ madyogamāśritaḥ .sarvakarmaphalatyāgaṃ tataḥ kuru yatātmavān
12
12
श्रेयो हि ज्ञानमभ्यासाज्ज्ञानाद्ध्यानं विशिष्यते |ध्यानात्कर्मफलत्यागस्त्यागाच्छान्तिरनन्तरम् |
मर्मको न जानकर किये हुए अभ्यास से ज्ञान श्रेष्ठ है, ज्ञान से मुझ परमेश्वर के स्वरूप का ध्यान श्रेष्ठ है और ध्यान से भी सब कर्मों के फल का त्याग श्रेष्ठ है; क्योंकि त्याग से तत्काल ही परम शान्ति होती है |
Knowledge is better than practice, meditation on God is superior to knowledge, and renunciation of the fruit of actions is even superior to meditation; for peace immediately follows from renunciation.
śreyo hi jñānamabhyāsājjñānāddhyānaṃ viśiṣyate .dhyānātkarmaphalatyāgastyāgācchāntiranantaram
12
13
अद्वेष्टा सर्वभूतानां मैत्रः करुण एव च |निर्ममो निरहङ्कारः समदुःखसुखः क्षमी |
जो पुरुष सब भूतों में द्वेषभाव से रहित, स्वार्थरहित, सबका प्रेमी और हेतु रहित दयालु है तथा ममता से रहित, अहंकार से रहित, सुख-दुःखों की प्राप्ति में सम और क्षमावान् है अर्थात अपराध करने वाले को भी अभय देने वाला है;
He who is free from malice towards all beings, friendly and compassionate, rid of 'I' and 'mine', balanced in pleasure and pain, forgiving—such a devotee is dear to Me
adveṣṭā sarvabhūtānāṃ maitraḥ karuṇa eva ca .nirmamo nirahaṅkāraḥ samaduḥkhasukhaḥ kṣamī
12
14
सन्तुष्टः सततं योगी यतात्मा दृढनिश्चयः |मय्यर्पितमनोबुद्धिर्यो मद्भक्तः स मे प्रियः |
तथा जो योगी निरन्तर संतुष्ट है, मन-इन्द्रियों सहित शरीर को वश में किये हुए है और मुझमें दृढ़ निश्चय वाला है—वह मुझमें अर्पण किये हुए मन-बुद्धि वाला मेरा भक्त मुझको प्रिय है |
Contented, ever steadfast in yoga, self-controlled, firm in determination, with mind and intellect dedicated to Me, he is dear to Me.
santuṣṭaḥ satataṃ yogī yatātmā dṛḍhaniścayaḥ .mayyarpitamanobuddhiryo madbhaktaḥ sa me priyaḥ
12
15
यस्मान्नोद्विजते लोको लोकान्नोद्विजते च यः |हर्षामर्षभयोद्वेगैर्मुक्तो यः स च मे प्रियः |
जिससे कोई भी जीव उद्वेग को प्राप्त नहीं होता और जो स्वयं भी किसी जीव से उद्वेग को प्राप्त नहीं होता; तथा जो हर्ष, अमर्ष, भय और उद्वेगादि से रहित है—वह भक्त मुझको प्रिय है |
He who is not a source of annoyance to his fellow-creatures, and who in his turn does not feel vexed with fellow-creatures, and who is free from delight and envy perturbation and fear, is dear to Me.
yasmānnodvijate loko lokānnodvijate ca yaḥ .harṣāmarṣabhayodvegairmukto yaḥ sa ca me priyaḥ
12
16
अनपेक्षः शुचिर्दक्ष उदासीनो गतव्यथः |सर्वारम्भपरित्यागी यो मद्भक्तः स मे प्रियः |
जो पुरुष आकांक्षा से रहित, बाहर-भीतर से शुद्ध, चतुर, पक्षपात से रहित और दुःखों से छूटा हुआ है तथा सब प्रकार के आरम्भों का त्याग करने वाला है — वह भक्त मुझको प्रिय है॥
He who is free from desires, pure, expert, indifferent to pain and pleasure, and who has renounced all undertakings, is dear to Me.
anapekṣaḥ śucirdakṣa udāsīno gatavyathaḥ .sarvārambhaparityāgī yo madbhaktaḥ sa me priyaḥ
12
17
यो न हृष्यति न द्वेष्टि न शोचति न काङ्क्षति |शुभाशुभपरित्यागी भक्तिमान्यः स मे प्रियः |
जो न कभी हर्षित होता है, न द्वेष करता है, न शोक करता है, न कामना करता है तथा जो शुभ और अशुभ सम्पूर्ण कर्मों का त्यागी है—वह भक्ति युक्त पुरुष मुझको प्रिय है |
He who neither rejoices nor hates, nor grieves, nor desires and who renounces both good and evil actions and is full of devotion, is dear to Me.
yo na hṛṣyati na dveṣṭi na śocati na kāṅkṣati .śubhāśubhaparityāgī bhaktimānyaḥ sa me priyaḥ
12
18
समः शत्रौ च मित्रे च तथा मानापमानयोः |शीतोष्णसुखदुःखेषु समः सङ्गविवर्जितः |
जो शत्रु-मित्र में और मान-अपमान में सम है तथा सर्दी, गरमी और सुख-दुःख आदि द्वन्द्वों में सम है और आसक्ति से रहित है |
He who is alike to friend and foe, as well as to honour and ignominy, who remains balanced in heat and cold, pleasure and pain and other contrary experiences, and is free from attachment.
samaḥ śatrau ca mitre ca tathā mānāpamānayoḥ .śītoṣṇasukhaduḥkheṣu samaḥ saṅgavivarjitaḥ
12
19
तुल्यनिन्दास्तुतिर्मौनी सन्तुष्टो येन केनचित् |अनिकेतः स्थिरमतिर्भक्तिमान्मे प्रियो नरः |
जो निन्दा-स्तुति को समान समझने वाला, मननशील और जिस किसी प्रकार से भी शरीर का निर्वाह होने में सदा ही संतुष्ट है और रहने के स्थान में ममता और आसक्ति से रहित है—वह स्थिर बुद्धि भक्तिमान् पुरुष मुझको प्रिय है|
He who takes praise and reproach alike, and is given to contemplation and contented with any means of subsistence whatsoever, entertaining no sense of ownership and attachment in respect of his dwelling place and full of devotion to Me, that man is dear to Me.
tulyanindāstutirmaunī santuṣṭo yena kenacit .aniketaḥ sthiramatirbhaktimānme priyo naraḥ
12
20
ये तु धर्म्यामृतमिदं यथोक्तं पर्युपासते |श्रद्दधाना मत्परमा भक्तास्तेऽतीव मे प्रियाः |
परन्तु जो श्रद्धायुक्त पुरुष मेरे परायण होकर इस ऊपर कहे हुए धर्ममय अमृत को निःकाम प्रेम भाव से सेवन करते हैं, वे भक्त मुझको अतिशय प्रिय हैं |
Those devotees, however, who partake in a disinterested way of this nectar of pious wisdom set forth above, endowed with faith and solely devoted to Me, they are extremely dear to me.
ye tu dharmyāmṛtamidaṃ yathoktaṃ paryupāsate .śraddadhānā matparamā bhaktāste.atīva me priyāḥ
13
1
अर्जुन उवाच |प्रकृतिं पुरुषं चैव क्षेत्रं क्षेत्रज्ञमेव च |एतद्वेदितुमिच्छामि ज्ञानं ज्ञेयं च केशव |
अर्जुन ने कहा - हे केशव ! मैं, प्रकृति और पुरुष, क्षेत्र और क्षेत्रज्ञ तथा ज्ञान और ज्ञेय को जानना चाहता हूँ।
Arjuna said I wish to learn about Natureand the Spirit, the field and the knower of the field, knowledge and that which ought to be known, O Keshava
arjuna uvāca .prakṛtiṃ puruṣaṃ caiva kṣetraṃ kṣetrajñameva ca .etadveditumicchāmi jñānaṃ jñeyaṃ ca keśava
13
2
श्रीभगवानुवाच |इदं शरीरं कौन्तेय क्षेत्रमित्यभिधीयते |एतद्यो वेत्ति तं प्राहुः क्षेत्रज्ञ इति तद्विदः |
श्रीभगवान ने कहा—हे अर्जुन! यह शरीर ‘क्षेत्र’ इस नाम से कहा जाता है; और इसको जो जानता है, उसको ‘क्षेत्रज्ञ’ इस नाम से उनके तत्व को जानने वाले ज्ञानीजन कहते हैं
Sri Bhagavan said: This body, Arjuna, is termed as the Field; and him who knows it, the sages discerning the truth about both refer to as the knower of the Field.
śrībhagavānuvāca .idaṃ śarīraṃ kaunteya kṣetramityabhidhīyate .etadyo vetti taṃ prāhuḥ kṣetrajña iti tadvidaḥ
13
3
क्षेत्रज्ञं चापि मां विद्धि सर्वक्षेत्रेषु भारत |क्षेत्रक्षेत्रज्ञयोर्ज्ञानं यत्तज्ज्ञानं मतं मम |
हे अर्जुन! तू सब क्षेत्रों में क्षेत्रज्ञ अर्थात् जीवात्मा भी मुझे ही जान। और क्षेत्र-क्षेत्रज्ञ का अर्थात् विकार सहित प्रकृति का और पुरुष का जो तत्व से जानना है, वह ज्ञान है—ऐसा मेरा मत है॥
Know Myself to be the Ksetrajñaalso in all the Ksetras, Arjuna. And it is the knowledge of Ksetra and Ksetrajñawhich I consider as Wisdom.
kṣetrajñaṃ cāpi māṃ viddhi sarvakṣetreṣu bhārata .kṣetrakṣetrajñayorjñānaṃ yattajjñānaṃ mataṃ mama
13
4
तत्क्षेत्रं यच्च यादृक्च यद्विकारि यतश्च यत् |स च यो यत्प्रभावश्च तत्समासेन मे शृणु |
वह क्षेत्र जो और जैसा है तथा जिन विकारों वाला है, और जिस कारण से जो हुआ है; तथा वह क्षेत्रज्ञ भी जो और जिस प्रभाव वाला है — वह सब संक्षेप में मुझसे सुन ॥
What that Ksetra is and what it is like; and also what are its evolutes, again, whence is what, and also finally who that Ksetrajna is and what is his glory—hear all this from Me in a nutshell.
tatkṣetraṃ yacca yādṛkca yadvikāri yataśca yat .sa ca yo yatprabhāvaśca tatsamāsena me śṛṇu
13
5
ऋषिभिर्बहुधा गीतं छन्दोभिर्विविधैः पृथक् |ब्रह्मसूत्रपदैश्चैव हेतुमद्भिर्विनिश्चितैः |
यह क्षेत्र और क्षेत्रज्ञ का तत्व ऋषियों द्वारा बहुत प्रकार से कहा गया है और विविध वेदमन्त्रों द्वारा भी विभागपूर्वक कहा गया है, तथा भलीभाँति निश्चय किये हुए युक्तियुक्त ब्रह्म सूत्र के पदों द्वारा भी कहा गया है ॥
The truth about the Ksetra and the Ksetrajña has been expounded by the seers in manifold ways; again, it has been separately stated in different Vedic chants and also in the conclusive and reasoned texts of the Brahmasutras.
ṛṣibhirbahudhā gītaṃ chandobhirvividhaiḥ pṛthak .brahmasūtrapadaiścaiva hetumadbhirviniścitaiḥ
13
6
महाभूतान्यहंकारो बुद्धिरव्यक्तमेव च |इन्द्रियाणि दशैकं च पञ्च चेन्द्रियगोचराः |
पाँच महाभूत, अहंकार, बुद्धि और मूल प्रकृति भी; तथा दस इन्द्रियाँ, एक मन और पाँच इन्द्रियों के विषय अर्थात् शब्द, स्पर्श, रूप, रस और गन्ध—
The five elements, the ego, the intellect, the Unmanifest, the ten organs, the mind, and the five objects of sense;—
mahābhūtānyahaṃkāro buddhiravyaktameva ca .indriyāṇi daśaikaṃ ca pañca cendriyagocarāḥ
13
7
इच्छा द्वेषः सुखं दुःखं संघातश्चेतना धृतिः |एतत्क्षेत्रं समासेन सविकारमुदाहृतम् |
तथा इच्छा, द्वेष, सुख, दुःख, स्थूल देह का पिण्ड, चेतना और धृति—इस प्रकार विकारों के सहित यह क्षेत्र संक्षेप में कहा गया है ॥
Also desire, aversion, pleasure, pain the physical body, consciousness, firmness: thus is the Ksetra, with its evolutes, briefly states.
icchā dveṣaḥ sukhaṃ duḥkhaṃ saṃghātaścetanā dhṛtiḥ .etatkṣetraṃ samāsena savikāramudāhṛtam
13
8
अमानित्वमदम्भित्वमहिंसा क्षान्तिरार्जवम् |आचार्योपासनं शौचं स्थैर्यमात्मविनिग्रहः |
श्रेष्ठता के अभिमान का अभाव, दम्भाचरण का अभाव, किसी भी प्राणी को किसी प्रकार भी न सताना, क्षमाभाव, मन-वाणी आदि की सरलता, श्रद्धा-भक्ति सहित गुरु की सेवा, बाहर-भीतर की शुद्धि, अन्तःकरण की स्थिरता और मन-इन्द्रियों सहित शरीर का निग्रह ॥
Absence of pride, freedom from hypocrisy, non-violence, forbearance, straightness of body, speech and mind, devout service of the preceptor, internal and external purity, steadfastness of mind and control of body, mind and the senses.
amānitvamadambhitvamahiṃsā kṣāntirārjavam .ācāryopāsanaṃ śaucaṃ sthairyamātmavinigrahaḥ
13
9
इन्द्रियार्थेषु वैराग्यमनहंकार एव च |जन्ममृत्युजराव्याधिदुःखदोषानुदर्शनम् |
इस लोक और परलोक के सम्पूर्ण भोगों में आसक्ति का अभाव और अहंकार का भी अभाव; जन्म, मृत्यु, जरा और रोग आदि में दुःख और दोषों का बार-बार विचार करना ॥
Dispassion towards the objects of the senses, absence of ego, and contemplation of the miseries born of birth, death, old age, disease and faults.
indriyārtheṣu vairāgyamanahaṃkāra eva ca .janmamṛtyujarāvyādhiduḥkhadoṣānudarśanam
13
10
असक्तिरनभिष्वङ्गः पुत्रदारगृहादिषु |नित्यं च समचित्तत्वमिष्टानिष्टोपपत्तिषु |
पुत्र, स्त्री, घर और धन आदि में आसक्ति का अभाव; ममता का न होना तथा प्रिय और अप्रिय की प्राप्ति में सदा ही चित्त का सम रहना ॥
Absence of attachment and the feeling of mineness in respect of son, wife, home etc., and constant equipoise of mind both in favourable and unfavourable circumstances.
asaktiranabhiṣvaṅgaḥ putradāragṛhādiṣu .nityaṃ ca samacittatvamiṣṭāniṣṭopapattiṣu
13
11
मयि चानन्ययोगेन भक्तिरव्यभिचारिणी |विविक्तदेशसेवित्वमरतिर्जनसंसदि |
मुझ परमेश्वर में अनन्य योग के द्वारा अव्यभिचारिणी भक्ति तथा एकान्त और शुद्ध देश में रहने का स्वभाव और विषयासक्त मनुष्यों के समुदाय में प्रेम का न होना ॥
Devotion to Me, which is unwavering by other engagements, residing in a secluded place, free from material desires, and without love for the society of materialistic persons;
mayi cānanyayogena bhaktiravyabhicāriṇī .viviktadeśasevitvamaratirjanasaṃsadi